To sa neoplatí: chytať sa:

chytať sa – tak bolestné;

nechytať sa – tak sladké.

A odkiaľ pochádza tá sladkosť?

Je skutočná a dá sa ňou živiť

– tou sladkosťou zrodenou z nechytania sa.

Ale vecami sa nedá živiť.

Každá vec – chytať sa jej je mínusom.

Každá vec – nechytať sa jej je sladkým kryštálom,

ktorý robí všetko dobrým.

Kto by to bol tušil,

že v nechytaní sa všetkého

je šťastie všetkých vecí,

ktorého zdroj nevieš určiť,

a z ktorého možno jesť v každom okamihu,

a že v chytaní sa,

v chcení mať,

je hlad,

ktorý je bolestný,

ktorý sa neoplatí?

Prečo nebyť šťastný v každom okamihu,

keď je to možné skrze nechytanie sa už nikdy?

Prečo chcieť mať,

keď je to tak bolestné?